Správa od Valentíny vizionárky zo Sydney – 29. apríla 2020 11. mája 2020 – 10:54 Vybranej duše, z Williamovho stola
Som Žobrák
VALENTÍNA: Dnes ráno, keď som sa modlila, sa zjavil anjel a povedal: „Ja som Pánovým anjelom. Poslal ma, aby som ti povedal, aby si prišla so mnou. Chce ťa vidieť a hovoriť s tebou a musíš ma poslúchať.“
Zrazu sme sa ocitli v Nebeskej záhrade. Anjel povedal:
ANJEL: „Blahoslavená Matka na nás čaká.“
VALENTÍNA: Ako to povedal, ukázal na našu Blahoslavenú Matku.
Prakticky som bežala k Panne Márii. Sedela na krásnej lavici a usmievala sa. Bola som taká šťastná, že som Ju videla. Zvítali sme sa a Blahoslavená Matka povedala:
NAŠA PANI: „Je to už dávno, čo sme sa tu naposledy stretli.“
VALENTÍNA: Bola oblečená celá v bielom a bez plášťa. Všetko žiarilo v intenzívnom svetle, ktoré sa odrážalo na Jej vlasoch a ukazovalo krásny lesk a žiarivosť, lebo Mária je tak svätá a čistá. Povedala,
NAŠA PANI: „Čakala som na teba. Poďme sa pozrieť na Môjho Syna Ježiša. Chce s tebou hovoriť.“
VALENTÍNA: Obaja sme kráčali do tejto krásnej budovy neďaleko miesta, kde sme sa stretli. Vošli sme do miestnosti a uvidela som skupinu ľudí, mladých svätých vyzerajúcich dám. Blahoslavená Matka ma predstavila tejto skupine a pozdravili sme sa navzájom. Krátko nato sa dvere, ktoré sme práve prešli, otvorili a Pán vstúpil.
Všetci sme boli veľmi šťastní z Jeho svätej prítomnosti. Najprv trochu hovoril so skupinou svätých žien. V tom čase naša Blahoslavená Matka odišla. Pán Ježiš povedal:
NAŠ PÁN: „Musím niečo urobiť.“
VALENTÍNA: Na tomto mieste som videla veľmi dlhý drevený stôl so stoličkami okolo neho. Potom som si všimla na stene oproti stolu malú drevenú skrinku so špicatými dvojitými dverami. Bolo to dosť zdĺhavé. Sledovala som nášho Pána, keď otvoril dvere skrinky. Bolo to všetko veľmi nezvyčajné. Vo vnútri skrine to všetko žiarilo v zlatom svetle. Náš Pán držal v rukách svojich svätých celkom niekoľko strán voľného papiera. Sledovala som Ho, ako zamiešal papiere a na každej strane som videla niekoľko vzorov, niektoré veľmi farebné. Triedil ich, a keď to robil, všimla som si na každej stránke rôzne obrázky. Na jednom som videla kríž, zatiaľ čo niektorí mali obrázky prírody. Nechcela som byť príliš zvedavá, lebo to by nebolo dobré správanie.
Sledovala som, ako umiestňuje noviny, ktoré ich stavia vzpriamene, do skrinky. S modrým perom držaným v pravej ruke začal písať všade, kde na stránkach bolo prázdne miesto. Náš Pán má krásny rukopis. Pozerala som sa, ale opäť som nechcela byť zvedavá na to, čo píše. Bolo ich dosť veľa. Nechcela som dať Pánovi vedieť, že ho sledujem, lebo som nevedela, pre koho to píše. Cítila som, že Jeho písanie bolo súkromné, a preto som nechcela vyzerať, akoby som bol zvedavá.
Po dokončení písania sa posadil, ale papier zostal v skrinke s otvorenými dverami. Sadol si na stoličku a natiahol nohy, akoby sa uvoľnil, ale videla som, že bol veľmi, veľmi smutný. Začal hovoriť a nariekať nad touto skupinou a so sebou samým (všetci sme stáli spolu). Náš Pán povedal:
NAŠ PÁN: „Som chudobný žobrák, veľmi chudobný žobrák, ktorého ľudia odmietajú, a nie veľa Ma chcú. Myslel Som si, že tento vírus, ktorý sa teraz deje vo svete, zmení ľudstvo, ale ich srdcia ku Mne zostávajú ľadovo chladné.“
VALENTÍNA: Potom náš Pán so smútkom povedal:
NAŠ PÁN: „Už viac neprídem na návštevu Zeme.“
VALENTÍNA: Myslela som si, že možno kvôli tomuto vírusu už neprišiel na Zem. Pokračoval,
NAŠ PÁN: „Iba niekedy prídem za svojimi zvláštnymi priateľmi, ktorí Ma milujú.“
VALENTÍNA: Bola som tak smutná, keď som to všetko počula, že moje srdce bolo zlomené, že Pán bol tak smutný. Smútok na Jeho Tvári sa tak hlboko dotkol môjho srdca.
Pomyslela som si: „Ako môžem prinútiť nášho Pána, aby sa cítil na toto všetko lepšie. Viem, čo urobím. Kúpim Mu nejaké ponožky, aby som ho udržala v teple. Najlepšou kvalitou na svete a ja mu dám päťdesiat dolárov, malý darček, lebo Ho veľmi milujem.“ Hlboko v srdci som cítila, že Ho chcem potešiť. Potom sa náš Pán postavil z miesta, kde sedel a relaxoval. Položil ruku okolo mojich ramien a povedal:
NAŠ PÁN: „Poďme do inej miestnosti.“
VALENTÍNA: Keď sme spolu chodili, nasledovali aj dámy, rozmýšľala som: „Ako sa Ho mám opýtať, aké veľké sú Jeho nohy?“ A potom ku mne prišla táto odvaha.
Spýtal som sa: „Pane, akú veľkosť obuvi nosíš?“ Bez akejkoľvek zmeny výrazu na Tvári okamžite odpovedal,
NAŠ PÁN: „Tri až šesť!“
VALENTÍNA: Ale ja som si myslela: „Jeho nohy sú omnoho dlhšie. Má najmenej jedenásť až dvanásť.“
Potom sme sa všetci vrátili s Bohom do Nebeskej záhrady. Nechal nás tam, otočil sa a vrátil sa späť do miestnosti, z ktorej sme prišli. Dámy postupovali iným smerom, keď som kráčala smerom k svojmu anjelovi, ktorý na mňa čakal vonku.
Pomyslel som si: „Nastal čas, aby som odišla z Neba.“
Zrazu moje meno volala Svätá dáma. Nebola jednou z dám, ktorú som práve stretla. Vyzerala zrelšie ako ostatní.
Povedala: „Valentína! Valentína, počkaj! Toto je písanie, ktoré písal rukou. To je pre teba. Náš Pán Ježiš to písal pre vás. Vezmi si to!“
Vzala som papier, ktorý bol ako zvitok, dosť veľa. Vzala som si ho a pritlačil som ho na svoju hruď a povedala som: „Pane, budem si to vážiť, dokiaľ budem žiť a za ním, a vždy Ti ďakujem za všetky učenia a písmo, ktoré mi dávaš. Veľmi Ťa milujem.“
Zrazu som sa ocitla doma, kde som sa modlila. Môj duch bol stále veľmi prítomný so svojimi zážitkami v Nebi a je to taká realita. Bývala som v Pánovi a aký smutný je. Myslela som si: „Ó, môj Pane, dokonca som Ho prosila o veľkosť Jeho topánok. Čo si o mne myslel? Predstavovala som si to.“ Kým boli moje myšlienky stále hlboko v Nebi, zrazu sa objavila Najsvätejšia Blahoslavená Matka. Usmiala sa. Povedala,
NAŠA PANI: „Prišla Som ti vysvetliť, čo ti povedal Môj Syn Ježiš, keď ti dal nejaké písmo, keď si Ho požiadala o veľkosť Jeho topánok a odpovedal ti „tri až šesť“. To znamená, že od troch do šiestich rokov sa na svete objaví veľa vecí. Povedzte Mojim deťom, aby sa modlili a činili pokánie z mnohých svojich hriechov, ktoré tak veľmi urážajú Môjho Syna Ježiša.“
VALENTÍNA: Usmiala sa a povedala:
NAŠA PANI: „Musím ti povedať, a keď ťa vyzveme, aká si nevinná. Si naozaj niečo, aké je tvoje srdce detské, takže si zoberieš všetko, čo od nás vidíš a počuješ, a rada by si potešila Môjho Syna a prinútila Ho, aby sa cítil lepšie. Niet divu, že ťa tak nesmierne miluje.“
„Si ako malé dieťa, ktoré chce urobiť niečo pre Otca, aby sa cítil lepšie. Želala by Som si, aby všetky Moje deti na Zemi boli podobné a potešili Môjho Syna Ježiša, lebo je tak vážne urazený.“
VALENTÍNA: Keď to povedala, Jej Tvár sa náhle zmenila na Tvár smútku. Potom odišla.
Ak chcete potešiť nášho Pána, buďte ako dieťa. Hovorte s Ním a milujte Ho, a takto Ho môžete potešiť.